Rádio, metal, valašky aj budzogáne

Autor: Zdeno Košút | 15.2.2017 o 18:51 | (upravené 15.2.2017 o 19:02) Karma článku: 2,97 | Prečítané:  429x

Už je to dosť dávno čo by som si naozaj sadol pri rádio, naladil svoju obľúbenú stanicu a vypočul si zhruba dvojhodinovú reláciu.Nejako sa vytratilo to čaro čo nám rádio ponúkalo

Stratili sa ten pud ktorý sme zdedili po našich starých rodičoch, ktorý ich prinútil presedieť pri počúvaní svojich obľúbených rozhlasových hier, hitparád, alebo rozhlasovej zákruty, celé hodiny. 

To si ešte spomínam keď som bol taký puberťák, ako sa mi dosť často stávalo, že som strávil večery pri nejakej tej relácii, prípadne ešte s pripraveným prstom na tlačidle REC. kazetového prehrávača. Vtedy mi stačila aj nekvalitne nahratá pesnička na kazete, ktorej chýbal koniec alebo začiatok, prípadne sa niekde objavila aj nejaká reklama, ktorá sa omylom nahrala. Nuž ale čo som mal robiť v dobe bez počítaču a internetu, kedy originál nosiče boli hrozne drahé a pre puberťaka bez peňazí nedostupné? Vtedy nám zostal len takýto druh povoleného pirátstva, ktoré sa stalo teraz bežné ale na inej, vyššej úrovni. Ale aj rádia sa zmenili a ostali z nich len nejaké šedé kulisy na bežný deň. Odsúdený v práci, v obchode, v kaviarni a doma dokola počúvať z rádia tie isté hity overené časom a zvučky chvastajúce sa že práve ich rádio hrá veľa muziky bez zbytočných kecov. Stále sa opakujúce denné playlisty tých istých skladieb, pri nich si človek povie že to som už asi dnes počul a po ktorých si radšej dá tú prácu a námahu a stiahne si svoj obľúbený album, aby mal čo počúvať. A čo keď poslucháči chcú počúvať tie kecy, zábavné a pútavé relácie, pri ktorých sa oplatí presedieť hodiny? Čo ak si poslucháč predstavuje že preňho rádio správy viac, ako to že pustí každú jednu hodinu skladbu od Elánu alebo skupiny ABBA?

Ako by to bolo, keby som nezabŕdol pri téme rádiá, aj do slávne neslávneho zákona o pôvodnej slovenskej piesni v slovenských rádiách. Nám rockerom napríklad štát týmto zákonom absolútne podkopol nohy a ešte nás aj opľul, keď udelil tým málo slovenským rockovým rádiám, v ktorých mal práve mladý hudobník akú takú možnosť preraziť, výnimku. Uisťujem pánov odborníkov z ministerstva kultúry, že dobrých 70 percent kapiel na Slovensku je rockového razenia. Tým že ste udelili výnimku rockovým rádiám, tým ste akurát tak podporili Zuzku Smatanovú a Peťa Cmoríka a nie mladých talentovaných hudobníkov. Vraj rockové rádia nemajú z čoho vyberať a tvária sa akoby nebolo na Slovensku dostatok materiálu, aby spĺňali kvóty. Ale je! Len rockové rádia nie sú ochotné a nechce sa im hľadať nové tituly vydané v nízkych nákladoch, z ktorých im nekvapne ani euro od veľkých vydavateľstiev.

No a tak sa dostávam k podstate veci. Ešte že tu máme naše veľavážené, verejnoprávne, rozhlasové vysielanie. Tu i tam sa darí spĺňať aj to, čo deklaruje v svojich cieľoch a vysiela ešte stále zaujímavé a širokospektrálne spravodajstvo, regióny, kultúru, umenie, prípadne šport a oddych. Sluch mladého hudobníka hlavne poteší alternatívne vysielanie jedného z okruhov rozhlasu, určeného hlavne mladším ročníkom, ktorý by chceli počuť viac než to, čo mu dokážu ponúknuť komerčné rádiá.

V tomto vysielaní, sa nájde aj miesto pre fanúšika tvrdšej hudby a pondelňajšie neskoré večery patria práve relácii o metalovej muzike. Relácia sa dokonca, čuduj sa svete, venuje aj podľa toho ako sa tvária druhé rádiá, absolútne neexistujúcej scéne slovenského metalu.

Neviem ako druhý hudobníci, ale ja som vždy sníval o tom, že by som odprezentoval svoju tvorbu v niektorom zo štúdii v obrátenej pyramíde. Vždy som si to predstavoval ako zahrať si v Mekke slovenského hudobného sveta. A vida ho, dajú sa i zázraky a pred Vianocami si takto zahrali práve dve kapely, priamo zo slovenského metalového podsvetia. Boli to stále úspešnejší bratislavský zbojníci z Catastrofy a stálica scény okolo Pištu Vandala, Čad. Mal som pocit zadosť učinenia, pri predstave ako vchádzajú vlasatý chlapi, odetý v rifľových bundách s nášivkami, do konzervatívnej budovy rozhlasu. A práve tam zahrali maximálny nášup, ukázali sa a vytreli všetkým zrak. Pištu Vandala s jeho bandou netreba hádam fanúšikovi tvrdšej scény predstavovať, roky sú lákadlo na festivaloch i na klubových tancovačkách. Prvý z menovaných Catastrofy, tvoria v posledných rokoch spolu s kapelami Majster kat a Radiation, špičku nie len Bratislavského, ale aj slovenského thrashu. Svedči o tom aj vystúpenie na českom festivale Brutal assalut, plánované turné po Slovensku aj Česku s ČADom, ale aj ohlásená účasť na metalovom festivale Gothoom. Čistá tancovačka nastala minulí pondelok, kedy si mohli všetci nadšenci tvrdšej hudby vypočuť lajfko vyššie spomenutého koncertu, práve na vlnách verejnoprávneho média. A bol to krásny pocit a človeka až tak zahrialo niekde pri srdci, že niekto tam hore predsa len je a dokáže dať možnosť aj tomuto žánru vo verejnoprávnom médiu. Tak ak budete mať chuť trocha sa zabaviť, určite si vypočujte lajfko ktoré sa niekde poneviera po profiloch kapiel, prípadne profile spomenutej relácie.   

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Na krádežiach munície si mohli privyrobiť aj vojaci. Sklady sa majú strážiť inak

Investície do zabezpečenia munície a ďalších vojenských objektov chýbajú už roky.

KOMENTÁRE

Kým nezmizne MiG, Gajdoš bude v kresle

V normálnom štáte by sa minister obrany rána vo funkcii nedožil.

DOMOV

Historička: Nerobme rovnaké chyby ako Rimania pri utečencoch

Vždy ju zaujímal stret civilizácií a spôsob, ako sa dokážu integrovať.


Už ste čítali?