O tom, ako sme zatancovali zbojnícky tanec v Šuranoch

Autor: Zdeno Košút | 11.3.2017 o 22:15 | (upravené 11.3.2017 o 22:43) Karma článku: 2,05 | Prečítané:  365x

Keď som niekedy v januári, zazrel na profile kapely Catastrofy, oznam o plánovanom veľkolepom jarnom turné, Valašky a Budzogáne, so stálicou slovenských metalových vôd, kapelou ČAD, okamžite som vo mne pocítil búšenie.

To búšenie do zvona, ma sprevádza väčšinou po koncertných podujatiach a inak tomu nebolo ani teraz. Catastrofy som začal sledovať nejaké dva roky dozadu, i keď som ich meno dobre poznal už pred tým, najme vďaka spolupráci s kapelou Majster kat, ktorej som dlhoročným fanúšikom. Môj vyšší záujem o kapelu nastal, až s príchodom albumu Zbojnícky tanec, ktorý ma dostal a do ktorého som sa riadne zaľúbil. Minulí rok ma zase potešilo splitko, vydané v spolupráci s kapelami KAAR a Exorcizphobia. Samozrejme mi nejde nespomenúť výrazná koncertná aktivita a úspešné videoklipy. Pamätám si, a vlastne nepamätám ( neviem čo sa vtedy dialo), na ich koncert pred rokmi v Topoľčiankach, po boku Majster kat. Odvtedy ale prešli poriadnou zmenou a vývinom, a v súčasnosti patria na Slovensku k špičke v odbore. Ich spoločné turné s ČADom, predznamenávalo pár podarených spoločných vystúpení a taktiež lajvko zo štúdia slovenského rozhlasu, vysielané v relácii Headbanger_FM. Začiatkom roka, sa rozbehlo k turné aj celkom slušné promo na ich profile, kde samozrejme pravidelne pridávajú vtipné info ku kapele a koncertom, ktoré, súdiac podľa aktivity ľudí, zvyšuje závratne ich popularitu. Turné ma zahŕňať hlavne koncerty po Slovensku, ale zbojníci budú migrovať aj do Čiech. A keď som sa nakoniec dozvedel, že koncert odohrajú aj v neďalekých Šuranoch, tak už jediné čo som potreboval doriešiť, bola partia a odvoz. 

Zlaté Moravce zívajú prázdnotou a v hudobných vodách zavládlo väčšie sucho, ako na Sahare. O koncertoch ani nechyrovať, koncertné partie sa potrhali a preto som bol strašne rád, že vznikol nebývalí záujem, medzi priateľmi a známymi, vyraziť na túto akciu. Náhodné stretnutie tretieho druhu, sme nakoniec za pochodu zorganizovali v sobotu poobede, krátko pred koncertom. Po príchode do Šurian. som mal pocit, že sme poblúdili, i keď som sa držal vopred naštudovanej mapy, ale riadili sme sa počtom migrujúcich vlasatých, presne na miesto koncertu. Pred kultúrnym domom v časti Kostolný sek, stála už celkom fajn zostava nahodených metlákov a punkáčov, ale aj obyčajného ľudu. Na moje prekvapenie, celkom pekný nával. Nabehli sme teda dnu, nech to očekujeme. Cena za vlez celkom prívetivá, bar síce skromnejší a mnohý mrčali že čapujú corgoňa, ale po troch pivách a zelenej k tomu, im to bolo aj tak jedno. Zrazu sme zazreli pohyb členov skupín medzi fanúšikmi, ktorý sa postupne pratali dovnútra, vytriasť zo svojich mastných vlasov zopár lupín a upotiť si plešiny. A hneď som to videl, Boris, spevák z Catastrofy, ostrihaný! No tak aspoň to má na fešáka. Či na punkáča ? Keď sa priplachtil dostatočný počet spriaznených a každý vystrebal aspoň po dve pivá, začali sa na pódiu ozývať prvé zvuky domácich Circular saw. Vcelku agresívny thrash, mi troška pripomínal zo začiatku možno Debustrol, i keď po troch pesničkách, už ani nie. Pod pódiom sa začalo hmýriť zopár ľudí a snažili sa o pogo, my sme zatiaľ celú situáciu sledovali z povzdálí a ladili sa na koncert Catastofy. Myslím, že viacerý takto zmýšľali, keďže väčšina fanúšikov, si len klopala nohou do rytmu a opierala sa o stenu. Od začiatku mi ale bol jasný jeden fakt, že na tak biedne priestory, tam vtesnali celkom slušnú aparatúru, s kvalitným zvukom. Kulturák mal prekvapivo dobrú akustiku a kapelám bolo počuť každé jedno slovo. Po skončení vstúpenia domácich, sa už ladili Catastrofy a pod pódiom sa to začalo plniť, nažhavenými fanúšikmi. Hodili si ešte zo dve zvukovky a išlo sa na to. Kotol sa rozprúdil hneď po prvých skladbách a vzduchom lietali nohy, ruky a pollitre. Neviem či tom bol len náš subjektívny pocit, ale z kapely bolo cítiť trocha únavu, ktorú sme si spájali s koncertom vo Zvolene, ktorý hrali večer pred tým. Keď som sa pozrel cez sálu, bola naplnená dosť veľkým počtom ľudí, a veľa z nich malo navlečené, práve nejaké to triko z merchu kapely Catastrofy, čo som bol celkom milo prekvapený. Ja som si vytriasal hlavu pred pódiom a snažil som sa vyhnúť pogujúcej mase spotených tiel, lebo už asi starnem a tento druh športu až tak neuznávam. Kapela zahrala takmer celý album Zbojnícky tanec, k tomu pridala skladby zo splitka, plus niečo zo staršieho súdka. Osobne ma potešila skladba Zbojnícky tanec, na ktorej sa nedá nevyblázniť a pri ktorej gitarista Jano zišiel z pódia a chcel zahrať záverečné sólo medzi fanúšikmi, točiacimi sa okolo neho, čo trocha nevyšlo, keďže mu došla baterka vo vysielačke a na pokračovanie sme museli chvíľu čakať. Nevadí. Chalani spravili v sále výbornú atmosféru a koncert mohol pokračovať, kapelou ČAD. Tu sme boli trocha prekvapený a sklamaný, že sme prišli o basovú sekciu, keďže sa na pódiu objavili len dvaja členovia kapely. Basgitaristka Baška, mala v tej dobe materské povinnosti a tak sa nemohla zúčastniť tohto koncertu, čo jej samozrejme odpúšťame. Nič to ale nespravilo so zvukom a energiou, ktorú nám od prvej minúty tlačili do uší. Divoké bicie, a tradičné Pištove vtipné príhovory, rozvášnili publikom a pod pódiom sa krepčilo hlava nehlava. Tancovačka ako vyšitá, sa strhla hlavne na najznámejších veciach a nechýbalo ani skákanie z pódia. Náš kamarát Dušan stihol spraviť ešte trocha hanbu, keď potrápil k záveru Pištu, ale myslím, že on je už za roky pôsobenia na takéto zjavy zvyknutý a vysvetľuj voľačo opitej hlave. Ani Catastrofy, ani Čad, si z prídavkov nerobili ťažkú hlavu a dali ich niekoľko, aj bez trápneho odchodu z pódia a čakanie na potlesk a vyzývanie „Ešte jednu“. Na záver potešili samozrejmou hitovicou Sekery a buzogáne a kulturákom sa niesol zborový spev.

Po koncerte Catastrofy, si chalani z kapely rozložili svoje čačky - mačky a sťaby rodený Vietnamci z miletičky, predávali všetko možné, o čo bol celkom slušný záujem a tak viacerý odchádzali s novinkou vo svojom šatníku. Koniec koncov, to bol celkom slušný candrbál. Podľa informácie z kapely, s účasťou 200 tancujúcich zbojníkov a vandalov, čo maximálne predčilo moje očakávania (večer pred tým vo Zvolene, mali 300 ľudí). Tu vidíme, že metalové akcie sa oplatí organizovať aj v malých mestečkách a nie len vo veľkých kluboch. Na vidieku, je predsa len človek hladný po koncertoch, ktoré nebývajú zvykom. Hodnotím to ako kvalitnú akciu, s dobrým zvukom a organizáciou a mal som z nej pocit priateľskej atmosféry, ku ktorej prispelo, možno aj takmer dedinské prostredie. Pre mňa mala celkom výnimočný, slávnostný charakter, keďže sme sa po dlhom čase vypravili so známymi na podobnú akciu a to, že sme sa takto náhodne stretli, považujem takmer za zázrak. Kiežby sa podobný koncert podaril zorganizovať v ZM. Nakoniec som naložil opitých kamarátov do auta a mal som strašne dobrý pocit, ktorý nenahradí nič na svete. Thrash s vami a dopočutia nabudúce.                         

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zbrane zo Slovenska znovu zabíjali v zahraničí

Hoci sa medzinárodná operácia začala už v marci, slovenského predajcu zbraní doteraz nikto nekontaktoval.

DOMOV

Rok 1994: Keď sa valec Mečiar naplno rozbehol krajinou

Vladimíra Mečiara z postup premiéra dvakrát odvolali a vždy sa vrátil.

DOMOV

Dobré ráno: Slovensko sa stalo zbraňovým rajom pre teroristov

Zbrane zo Slovenska zásobujú mafiánov.


Už ste čítali?