Vinyl včera a dnes

Autor: Zdeno Košút | 23.5.2017 o 18:59 | (upravené 23.5.2017 o 19:53) Karma článku: 2,67 | Prečítané:  640x

Boli dlhé roky na výslní, predávali sa, vymieňali, pašovali, niektoré boli cennejšie, než zlato a veľa z nich skončilo na smetiskách. Všetci ich kedysi volali LPčka, alebo len platne. Dnes ich poznáme ako vinyly.

Nedávno som tak sedel v kresle v mojej hudobnej miestnosti a púšťal si už asi tretiu LPčku, pričom zvuk sa niesol nielen dvorom, ale aj susedia mali tiež určite hudobný zážitok, veď s ovládačom volume sa veľmi nekašlem. Často tu trávim čas v miestnosti, ktorú mám prevažne vyhradenú na veci hudobné, obklopený starožitnosťami a retrovychytávkami, riešim muziku, poéziu a starú hudobnú techniku. Tu sa zrodili tie najlepšie myšlienky, ale aj nápad na ďalší príspevok.

Moja obľuba vo vinyle sa zrodila už v detstve. Asi veľa ľudí v mojom veku si často s nostalgiou pamätá hlavne z detstva na nahrávky rozprávok, ktoré im buď púšťali rodičia, alebo pani učiteľky v školách a škôlkach. Už tu sa vo mne vzbudila zvedavosť a pokusy, akoby som si mohol dopriať pôžitok z rozprávky aj sám a spustiť magický prístroj s názvom gramofón. Obkukal som si princíp a už sa z otcovho starého gramca ozývali moje obľúbené príbehy na počkanie. Čas plynul, moja záľuba v starých mašinkách progresívne stúpala a môj záujem sa presunul na hudobné platne z otcovej zbierky. Medzi pre mňa v tej dobe nezaujímavými Moravankami a inými ľudovo-dychovkovými platňami, ktorých mal môj otec v zbierke dosť sa objavili aj pop - rockovo ladené vychytávky, ktoré som začal tlačiť do uší. Boli to hlavne nahrávky bežne dostupných vecí ako Elán, Peter Nagy, Tublatanka, Olympic, ktoré boli lisované na tisíce a v súčasnosti vďaka ich masovosti, takmer bezcenné. Takýchto platní sú teraz plné bazáre a ľudia sa ich márne pokúšajú zbaviť.

V tej dobe som bol ale asi jeden z mála mladých dospievajúcich teenagerov, ktorí by mali záujem o LPčka. Pamätám si ako malý chlapec príbehy o tom, ako OPUS prestal predávať platne a hromadne sa ich zbavovali obchody tým, že ich rozpredávali za smiešne ceny 5 – 10 korún. Viem, že aj my sme mali doma pár kúskov z týchto výpredajov a občas sa mi dostali do rúk aj LPčka s ešte dávnou cenovkou. No a potom tie, čo sa nepredali zrejeme skončili na skládkach dejín. A Nielen tie! Ľudia v záchvate nového systému považovali LP platne za prežitok minulej doby a počul som aj o tom, že ich vyhadzovali na desiatky do kontajnerov. Neviem, čo je na tom pravdy, ale vinyly neboli už pre ľudí zaujímavé aj preto, že praskal na nich zvuk. Stačil malý škrabanec a platňa skákala, boli veľké a nekompaktné. Hudobná doba sa plne rozvíjala, každý chcel perfektnú zahraničnú hudbu v hi - fi kvalite, najlepšie z CD alebo audio kaziet, ktorú si môžu zobrať kdekoľvek so sebou vďaka moderným osobným prehrávačom. A tak vinyly zostali istú dobu len ako záľuba zberateľov, retro fanatikov a tých, ktorí spomínali na staré časy a na čas skončili ukryté pod vrstvou prachu na dne skríň.

Veľa ľudí však videlo v nepoužívaných platniach aj predajný artikel, ktorý keď sa vyčká naberie na cenovej hodnote. Pamätám si, že na strednej škole začal okolo platní boom. U nás určite vďaka chalanom, ktorí ulietali na DJ – ingu. Čoraz viac sa mi ale dostávali do uší informácie, ako Amerika a vlastne celý svet znovu objavuje krásu vinylový, mäkkých basov a kvalitného zvuku, ktorý majú v sebe ukrytý a ktorý len musíte z nich dostať. A tak sa rozpútala revolúcia a zrazu sa vinyly stali súčasťou image a životného štýlu hudobného fajnšmekra, ktorý chce od hudby viac, než len si pustiť mp3 prehrávač s miliónmi skladieb. Ľudia začali vyťahovať staré gramofóny po svojich predkoch z povál a pivníc ako dávne relikvie, často v nepoužiteľnom stave. Je jasné, že zo starej Tesly (česť niektorým výborným modelom z Litovelskej fabriky) so zničenou prenoskou, nedostanete ten zvuk, ktorý očakávate. Tomu malému kúsku čierneho plastu, ktorý sa točí márne na tanieri gramofónu, do ktorého niekto kedysi dávno vyryl ako umelec niečo krásne, tomu treba vdýchnuť dušu a presne to potrebuje investíciu. A nie len malú! Niektorí do tohto koníčka investujú tisíce na techniku a povedzme si, že ani platne nie sú lacné a tak sa stáva tento druh nosiča populárny hlavne pre ľudí, ktorí dokážu pre hudbu niečo obetovať.  

Ale stojí to za to!Veď povedzme si otvorene, CD, kedysi tak vážený a cenený formát, v súčasnosti akoby stratil na svojej niekdajšej popularite. Odkedy sa dá bezproblémovo napaľovať a odkedy si bezplatne stiahnete tisíce mp3jek na počkanie do svojho mobilu, už to nie je ono. Ľudia prahnú po živej hudbe, na živom nosiči, s ktorým môžu pracovať a sledovať ako sa točí a nie len spustiť jedným tlačidlom a donekonečna počúvať. Prehrávanie platní je taký malý rituál. Najskôr pomaly platňu vysunieš z papierového puzdra a jemne ti vkĺzne do ruky. Opatrne ju chytíš a pozrieš sa na ňu do svetla. Položíš ju na tanier gramofónu a tak, aby na nej nezostal ani jediný škrabanček a chumáčik prachu ju otrieš antistatickou kefkou. Už tu je náznak poézie. Keď sa tanier roztočí a ramienko začína pomaly klesať na čierny povrch, ruky sa ti začnú potiť od vzrušenia. Sadneš si do kresla a s obalom platne v ruke počúvaš tóny tak plné až ti to vyrazí dych. Presne to je to, čo ti nikdy nemôže ponúknuť počúvanie mp3jek z mobilu. V nich sa nič nehýbe, nič nepracuje a nemajú dušu.  

Hudobný trh sa zmenil. CD platne už nie sú zaujímavé a postupne strácajú svoje čaro ako hlavný, univerzálny nosič hudby. Kapely bedákajú, že na CD zarábajú tak mesiac po vydaní albumu a potom to už ide dolu vodou. Hudobné telesá musia túto zmenu pochopiť a začať možno na svojej hudbe zarábať inak, pomocou sociálnych sietí a videí, prípadne plateným sťahovaním svojich skladieb. Len stály fanúšik zainvestuje do CD a už ani to nie je pravda . Naozaj stály fanúšik už radšej poškuľuje po tom, aby mal doma naozaj cennú vychytávku. Počká si a radšej si doloží do LPčky, ktorá má už inú hodnotu a už pri kúpe vďaka jej obmedzeným nákladom je to rarita, ktorej sa prípadne do budúcna môže zbaviť ešte aj so ziskom.

Za tie roky, čo sledujem vývoj LP platní okolo mňa, mi je zvláštne, že práve undergroundové a tvrdšie zamerané hudobné telesá ako prvé pochopili, že v akom hudobnom formáte je sila. Pripisujem to hlavne tomu, že rocková muzika nestarne a dá sa počúvať aj zo 40 ročnej platne. Fanúšik nemá na výber a keď chce počúvať svoje obľúbené staré kapely na originál nosiči, musí počítať s LP. Takže súčasné rockové a metalové kapely len nadviazali na tradíciu a ponúkajú ľuďom formát, ktorý si sami pýtajú. Zvláštne je aj to, že v súčasnosti sa rozmohol fenomén, kedy sa už aj menej známej kapele oplatí dať si vylisovať svoj album na LP v malom náklade a zapráši sa po ňom lepšie ako poCdčkach. Pred pár rokmi som o tom rozmýšľal, že aké by to bolo, keby sa doba platní opäť vrátila, no v tom čase to bolo ako z dielne sci-fi filmov. Nikto si ani netrúfol na to pomyslieť, že tá čierna, nemoderná, príšerná praskajúca platňa dokáže ešte ožiť. Dnes sa zrazu pozerám na to, že je to tu! Doba platní sa vrátila! Možno nie v tej sile, ktorú mala kedysi, ale ľudia opäť vyhľadávajú tento formát a LPčka je určite cestou pre kapely ako sa predať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zbrane zo Slovenska znovu zabíjali v zahraničí

Hoci sa medzinárodná operácia začala už v marci, slovenského predajcu zbraní doteraz nikto nekontaktoval.

DOMOV

Rok 1994: Keď sa valec Mečiar naplno rozbehol krajinou

Vladimíra Mečiara z postup premiéra dvakrát odvolali a vždy sa vrátil.

DOMOV

Dobré ráno: Slovensko sa stalo zbraňovým rajom pre teroristov

Zbrane zo Slovenska zásobujú mafiánov.


Už ste čítali?